Event

Culture and its impact. Is it possible to measure it?

Show on Google Maps

Stara trznica © Stara trznica

For Slovak scroll down.

Please follow our event updates on Facebook!

Culture and its impact. Is it possible to measure it?

We invite you to discussion on the cultural activities in the public space and engaged art in the public space. Discussion will be held in Slovak.

What are the options of cooperation between the artistic community and civil society? Can culture offer instruments for public policy creation? Can we measure the impact of culture on public life at all? Last, but not least, can we prepare revitalization and improvements in function on the SNP square with help of the art?

Guests:

 


Slovak:

Kultúra a jej vplyv. Je možné ho zmerať?

Pozývame vás na diskusiu zameranú na kultúrne aktivity v rámci verejných priestorov a angažované umenie vo verejnom priestore.

Aké sú možnosti spolupráce medzi umeleckou obcou a občianskym sektorom?
Môže kultúra ponúknuť nástroje pre tvorbu verejných politík?
Vieme vôbec merať dopad kultúry na verejný život?
A v neposlednom rade, vieme si predstaviť revitalizáciu a sfunkčnenie Námestia SNP aj za pomoci umenia?

Ak vás zaujímajú odpovede na tieto, ale aj ďalšie príbuzné otázky, zastavte sa 5. decembra v kaviarni Lab.
Diskutovať budú Veronika Prachárová (riaditeľka Inštitútu SGI) s Jozefom Kovalčíkom (riaditeľom FPU), Terezou Raabovu (Economic impact art s.r.o. www.economicimpact.eu), a Andrejom Svorenčíkom (Inštitút kultúrnej politiky a Inštitút pôdohospodárskej politiky).

----------

1. časť: Umenie spolupráce

Občiansky sektor ako aj angažovaní umelci svojou činnosťou reagujú najmä na prevládajúcu situáciu v spoločnosti. Napriek tomu, že sú ich postupy odlišné, existuje priestor na spoluprácu. Umelecká obec totiž dokáže svojimi výstupmi napríklad účinne rozprúdiť diskusiu, či pritiahnúť pozornosť verejnosti a upriamiť ju na odkaz občianskeho sektora. Rovnako vie prispieť k podnecovaniu samotnej občianskej participácie. Aké sú teda možnosti spolupráce medzi umeleckou obcou a občianskym sektorom? Aké nástroje/mechanizmy môže umenie-kultúra ponúknuť pre proces občianskej participácie na veciach verejných, alebo priamo na tvorbe verejných politík? A veľmi konkrétne - vieme si predstaviť revitalizáciu a sfunkčenie Námestia SNP aj za pomoci umenia?

2. časť: Ako efektívne vieme spolupracovať s umelcami?

V súčasnej dobe vo všeobecnosti prevláda snaha formulovať a implementovať riešenia, resp. politiky založené na dôkazoch (evidence-based policies). Ako sa však dá s takouto požiadavkou vysporiadať v oblasti, ktorej dopad je často neuchopiteľný - navyše, ak je súčasné ponímanie kultúry veľmi široké a môžeme dokonca nachádzať dichotómie ako je formálne/neformálne umenie alebo vysoká/nízka kultúra? Meranie dopadu kultúry sa vníma v komunite akademikov, ako aj medzinárodných organizácií problematicky. UNESCO, ako organizácia, ktorá sa venuje kultúrnym štatistikám už od roku 1986, dokonca nazvala jednu zo svojich publikácií „Meranie nemerateľného: Vplyv kultúry na rozvoj“. Ako nemenej náročné sa ukazuje aj meranie kultúrnej angažovanosti. V čom spočíva najväčší problém? Ako vieme vôbec zúžitkovať meranie dopadu kultúry?

Aj na tieto témy bude diskutovať Veronika Prachárová (riaditeľka Inštitútu SGI) s Jozefom Kovalčíkoma (riaditeľom FPU), Terezou Raabovu (Economic impact art s.r.o. www.economicimpact.eu), a Andrejom Svorenčíkom (riaditeľom analytického centra na Ministerstve Kultúry SR)

Jozef Kovalčik je filozof, estetik a teoretik dizajnu. Od roku 2004 do roku 2015 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení ako vysokoškolský učiteľ a výskumný pracovník, vedúci Sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu (2009-2011) a prorektor pre štúdium (2011-2015). V roku 2015 sa stal prvým riaditeľom Fondu na podporu umenia. Odborne sa zaoberá problematikou vzťahu medzi vysokou a populárnou kultúrou, teóriou dizajnu, vzdelávaním na umeleckých školách a stratégiami kultúrnej politiky. Venuje sa tiež kurátorskej a prekladateľskej činnosti. Úzko spolupracuje s fínskym estetikom a filozofom Maxom Ryynänenom, s ktorým píše a publikuje texty, editoval knihu Aesthetics of Popular Culture a v roku 2017 založil internetovú platformu Popular Inquiry.

Tereza Raabová je expertka na ekonomiku kultury, kreativní průmysly a kulturní politiku, je autorkou certifikované metodiky pro výpočet ekonomických dopadů kulturních organizací a zakladatelkou společnosti Economic impact, se kterou zpracovala řadu studií ekonomických dopadů pro přední festivaly a kulturní organizace v ČR. Od roku 2012 je auditorkou měst pro oblast kultury a místních tradic v rámci Národní sítě zdravých měst. V roce 2014 založila platformu Culture matters pro vzdělávání v oblasti managementu kultury. Vystudovala JAMU v Brně (hudební management) a VŠE v Praze (cestovní ruch, mezinárodní ekonomické vztahy), absolvovala stáže na Sibelius Academy v Helsinkách, HEC v Montrealu, doktorskou stáž na kanadském ministerstvu kultury, dále mnoho mezinárodních seminářů a workshopů v ČR i zahraničí. Pravidelně spolupracuje s Institutem umění, se kterým vytvořila on-line kulturní kalkulačku KulKal.cz, příležitostně přednáší na několika univerzitách v ČR.

Andrej Svorenčík študoval spoločenské vedy na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene a doktorát z ekonómie dokončil na Univerzite v Utrechte. Pôsobil na Univerzite v Mannheime, kde manažoval mieste laboratórium experimentálnej ekonómie a neskôr radil dvom slovenským ministrom. Momentálne vedie analytické centrum na ministerstve kultúry, ktoré aj založil.

Veronika Prachárová je riaditeľkou Inštitútu SGI a taktiež pracuje na Univerzite Komenského v Bratislave na svojom PhD. výskume na tému politiky sledovania. Predtým ako začala pôsobiť v Inštitúte SGI pracovala pre think tank Alfa ako analytička so zameraním na prístup k informáciám, verejné obstarávanie, energetické politiky, obranné a bezpečnostné záležitosti a kyberbezpečnosť. V 2015 bola členkou tímu výskumníkov uskutočňujúcich rýchly sociálny prieskum (Rapid Social Survey) o dopade vybudovania diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 na zraniteľné skupiny obyvateľstva pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj.